Televízia nie je nepriateľ, televízia sa dá vypnúť!

Autor: Ulrika Schwabik | 21.11.2012 o 18:53 | (upravené 21.11.2012 o 19:52) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  449x

To sú slová Jana Wericha, českého všestranne zameraného umelca z medzivojnového obdobia. Privádzajú ma k uvažovaniu o možnosti dištancie od akýchkoľvek televíznych médií a o dôsledkoch spojených s touto skutočnosťou. Vynárajú sa otázky typu: Do akej miery je dôležité byť informovaný, resp. neinformovaný? Je vôbec možné nezúčastniť sa tohto diania? Aký význam má pre človeka prísun rôznorodých správ? Môže dôjsť k informačnému útlmu a následnej dezorientácii v spoločnosti? Alebo naopak, môže byť tento odstup pre jednotlivca prospešný?

 

Ľudia sa neustále sťažujú na charakter ponúkaného programu, na presýtenosť televíznych novín množstvom nepodstatných informácií, na nevhodné časové rozvrhnutie jednotlivých relácií, na ich nezmyselné poradie, na oslabenú morálnu stránku, či dokonca na nedostatok dokumentárnych, alebo iných náučných príspevkov. No v konečnom dôsledku, ako všetci dobre vieme, samotný televízny divák určuje smer. Ak sa už ľudia tvária tak distingvovane, je pre mňa veľkou záhadou, prečo má verejnoprávna televízia najnižšiu sledovanosť.

V tejto súvislosti mi napadá výrok „Nie je ťažké byť múdrym medzi hlúpymi", a s tým aj myšlienka na nenápadne ovplyvňované sebavedomie obyvateľstva našej krajiny. Veď načo by sme sa vzdelávali, keď nám k dobrému pocitu stačí konfrontácia s rozvojovou vrstvou národa. Svedčí o tom nejedna reality show, do ktorej sú zámerne nasadené extrémne prípady našej ctenej spoločnosti. A potom nové farmárske heslo znie: „Nehádajte sa, keď sa môžete pobiť!" Vážne začínam byť na pochybách v oblasti adresnosti a účelu takejto relácie. Pokúsim sa vytýčiť si zopár možností. Po prvé, z psychologického hľadiska sa môžem veľmi ľahko začať tváriť ako predstaviteľ národnej inteligencie. Po druhé, dokážem mať pocit dokonalého materiálneho zabezpečenia, ak viem zhromažďovať destiláty a iné alkoholické nápoje. Po tretie, naučím sa negovať príslovie „bez práce nie sú koláče" a po štvrté, pochopím, že sa skutočne nemusím hádať, pretože mi moja slovná zásoba nevytvára argumentačné priestory a v tom prípade je lepšie riadiť sa vyššie uvedeným návrhom - môžem sa predsa pobiť.

Takisto sa neviem prebiť cez škrupinu Masterchefa. Je na mňa pritvrdá. A pokiaľ sa nerozbije, omeleta nebude. Ak nebude omeleta, čo si mám teda vychutnať? Mľaskajúcich chlapov štylizovaných do rolí veliteľov vojenských základní? Inšpirácie k tvorbe invenčných jedál tam zrejme nenájdem.

V tomto duchu môžem pokračovať pri Smotánke, ktorá rozhodne nie je ani na šľahanie, ani na varenie, ba dokonca ani pochúťková. Je načisto nepoužiteľná. Netuším, ako zužitkujem „trable" manželov Lajčákovcov, či dve klamstvá Paviela Rochnyaka. Ak sa pokúsim brať to ako návod, tak sa zo mňa stane buď homosexuál alebo propagátor manželských nezhôd. A už vôbec neviem, prečo by ma malo zaujímať, kto platí luxus Andrei Járovej. Bude ho ten dotyčný platiť aj mne? Alebo jej mám len ticho závidieť? A čo jej mám vlastne závidieť? Plastické operácie, či promiskuitu?

Nechcem sa však obmedzovať iba na nižšiu triedu kvality vysielania, tak spomeniem aj televízne noviny a politiku. Hneď na úvod ma zaráža dĺžka celkového spravodajstva, ktorá ma upozorňuje na fakt, že sa za svoj život budem približne 20 000 hodín sužovať len pri tejto pasívnej činnosti. A keď si to zhrniem, zistím, že mi tlak presahuje hodnoty 160/95 mmHg a že som nikdy nepotrebovala poznať hodnotu notebookov našich pracovitých politikov. Na nezaplatenie je však novinka, že pán Gašparovič daroval Holandsku fujaru. Som zvedavá, či ju aspoň zahrnú do študijných možností umeleckých škôl. A politika ako taká? Pred médiami vám povedia presne to, čo chcú, aby ste počuli.

Takýchto spoločnosť dopredu posúvajúcich programov je nepochybne ešte mnoho, no nie som si istá, či už len ich zmienkou nedochádza k určitému brainwashingu. Mám svoj mozog rada, tak ako kulturista každý svoj sval. Preto sa už minimálne štyri roky úspešne vyhýbam tomuto informačnému zdroju a ani zďaleka sa necítim byť ochudobnená. A tento stručný prehľad negatívnych postojov som stihla nadobudnúť kliknutím na prvú možnú stránku v rekordne krátkom čase. Obávam sa, že ak by som si takéto dávky aplikovala pravidelne, bez ujmy by som sa nezaobišla. Na počesť mentálneho zdravia: Vypínam!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?