Moje prvé intenzívnejšie stretnutie s touto témou sa uskutočnilo prostredníctvom relácie Pod lampou, ktorej cieľom bolo poukázať na závažnosť tohto problému a dôjsť k určitým alternatívnym riešeniam, samozrejme aj s vytvorením adekvátneho povedomia vo vnímaní divákov. Sklamaním pre sympatizujúceho percipienta daného účelu bola nízka argumentačná schopnosť hostí, ktorí sa mali chopiť roly obhajcov a poukázať na skutočné dôvody neúnosnej situácie v školstve a na nevyhnutné potreby zvýšenia platov - veď v konečnom dôsledku ide naozaj o nedostatok financií. Momentálne nie je otázkou štrajku inovácia a invencia v tejto oblasti, vzhľadom na to, že takéto problémy nie sú len synchrónnou, ale aj diachrónnou záležitosťou a nikdy neupadnú do zabudnutia. Teda by aspoň nemali, pokiaľ sa práci v školstve budú venovať kompetentní pedagógovia, ktorí nebudú nútení odísť za perspektívnejšími možnosťami. Vrátim sa však k pointe. Relácia, aj napriek úmyslu podporiť stranu učiteľov a vyzdvihnúť dôležitosť vzdelávacieho sektora, nedopadla podľa očakávaní a diváci nedostali dostatočný podnet k tomu, aby sa k nim priklonili.
Prínosným spôsobom však prispela anketa internetového denníka SME, v ktorej boli oslovení vplyvní ľudia za účelom vyjadrenia svojho názoru na štrajk. Medzi týmito osobnosťami sa nachádzali spisovatelia, podnikatelia, herci, kňazi, lekári, rôzni umelci, či športovci. Skutočne išlo o objektívny prierez názorov z rôznorodých oblastí, čo čitateľa presvedčilo o dôležitosti podpory štrajku.
Stránka www.najmama.sk zasa upútala titulkom Štrajk učiteľov v plnom prúde: Kde ste dali svoje dieťa? Takáto formulácia nadpisu vôbec nevytvára pozitívne asociácie, len upozorňuje na komplikácie, ktoré pedagógovia svojím konaním spôsobujú. Článok síce nakoniec ponúka možnosti riešení vzniknutého problému, ale mnoho používateľov internetu si často všíma iba titulky, na základe ktorých sa rozhoduje, či k samotnému príspevku pristúpi bližšie alebo nie. Konotácia úvodných slov je preto veľmi dôležitá a treba si dávať pozor na ich formuláciu.
Všeobecne mám ale pocit, že médiá sa k danej situácii stavajú ľahostajne a ostávajú len na akejsi informačnej rovine - poukazujú na komplexný stav bez akéhokoľvek výsledného stanoviska. A to je vzhľadom na ich moc trocha smutné, pretože ak sa stotožňujeme s myšlienkou vzdelanostného rastu, tak by sme ju určite mali podporovať.
