Každému veľmi dobre nie je známe, že aj človek je teoreticky kameňom, stromom, či ondatrou. Treba si uvedomiť, že vesmír je vybudovaný z protónov, neutrónov a elektrónov spojených interakciami a pozostáva zo štyroch hlavných zložiek: vodíka, kyslíka, uhlíka a dusíka. Komunita, vyčleňujúca sa na vrchol hierarchie prírody a potravinového reťazca na tom tiež nie je inak. Sme bezpodmienečne determinovaní chemickými a fyzikálnymi zákonitosťami. Cieľom tejto práce je zistiť, ktoré prvky hormonálnej regulácie sa podieľajú na emocionálnych prejavoch človeka a aké chemické reakcie spôsobujú.
V prípade, že sa objekt A dostane do kontaktu s objektom B, za predpokladu rozdielnosti pohlaví, môže dôjsť k produkcii feromónov. Tá sa spustí na základe odchýlok imunitných systémov oboch objektov. Výsledkom je vzájomný prejav priaznivej reakcie. Zvyčajne má sexuálny podtón.
Objekt A, rovnako ako objekt B sa potešia zvýšenej hladine endorfínov, ktoré si môžeme spájať s účinkami ópia, či morfia. Tento stav obyčajne býva povznášajúci a objekty ho zvyknú využívať na kompenzáciu bolesti, strachu alebo smútku. Niekde tam sa to skončí. Vtedy prichádza na rad dopamín. Pri objekte A dochádza k zvýšeniu tepu a krvného tlaku, k zlepšeniu nálady a svoju pozornosť upriamuje výhradne jediným smerom - k objektu B. Zároveň si však uvedomuje absenciu spätnej väzby, preto sa o príjemné pocity v jeho prítomnosti stará práve spomínaný dopamín.
Človek je však tvor silne sugestívny, chvíľami až paranoidný a dokáže v takýchto prípadoch vytvárať tzv. ilúzie (pojem maximálne abstraktný). Je schopný presvedčiť receptory, aby namiesto dopamínu vnímali fenyletylamín a pre dosiahnutie čo najintenzívnejšieho účinku je ochotný kvôli tomu prebdieť noc a skonzumovať neprimerané množstvo čokolády. Vyvolaný stav sa dá prirovnať k účinkom amfetamínov.
Objekt A teda začne podliehať silným emóciám, ktoré si však vynucujú istú reguláciu, a tak dochádza k často nepochopiteľným reakciám (pr. neprítomný pohľad, neprimerané a stuhnuté natiahnutie labiálnej časti tváre, zvýšená frekvencia dvíhania závaží v uzavretých priestranstvách, spájanie nezmyselných slov do štruktúrovaných celkov a pod.). Toto všetko má na svedomí NGF (rastový faktor nervu).
Aktivita silných sugescií však v tomto bode nekončí. Veľmi nebezpečným sa v tomto prípade stáva oxytocín, ktorý zvyšuje túžbu po láske, ale iba nasledovným spôsobom: U ženy sa uvoľňuje už po stimulácii prsníkov, maternice a vagíny u muža počas orgazmu. Vzhľadom na to, že reálne k vymenovaným príkladom nedôjde, uskutočňujú sa tieto aktivity buď v rôznych hladinách spánkového cyklu alebo v paralelných svetoch (v ktorých mohol priebeh vyústiť do iných záverov).
Objekt A začína byť zmätený vo chvíľach zvýšenej absencie kontaktu s objektom B a stáva sa žiarlivým voči všetkým živým i neživým predmetom obklopujúcim objekt B. Za tieto prejavy je zodpovedný serotonín. Poslednou zložkou konvenciám nezodpovedajúceho správania je adrenalín, ktorý prinúti objekt A vtrhnúť do priestorov, v ktorých sa vyskytuje objekt B a naplno využiť rozsah hlasiviek nasledovnými slovami: ĽÚBIM ŤA! TIEŽ MA ĽÚÚÚÚÚÚÚB!!! (samozrejme s melodickým vyznením)
K vytúženému záveru u mnohých jedincov nedochádza. Ak sa pýtate prečo alebo ako dosiahnuť opačný záver, treba sa obrátiť na objekt C, ktorý je prítomný po pravici objektu B vo chvíli, keď do priestorov vtrhne objekt A.
Poznámka: Prečo nemôžem byť objekt C?